Ja som novinárka - viac v článku

7. května 2007 v 15:22 | ♥ Dievčatko ♥ |  © Moje články
Služobná cesta do Zvolena
alebo
Výlet za Štúrom a mladými žurnalistami

Veľa vecí príde nečakane, no toto ma doslova šokovalo. Behom dvoch dní som sa mala rozhodnúť, či pôjdem reprezentovať náš časopis na vyhodnotenie mladých žurnalistov, Štúrovo pero 2006 do Zvolena. Najprv som váhala, ale zvedavosť u mňa nepozná hraníc a tak som opäť vynechala piatkové vyučovanie a 27. apríla som už o ôsmej ráno stála na autobusovej stanici. Odtiaľ som sa autobusom dotrepala do Zvolena.
Tam to už bolo o inom. Hneď za bránou domova mládeže boli mladučkí novinári rozdelený v 4 frontách ako Rakúska armáda v bitke pri Slavkove a čakali na ubytovanie. Ja som sa tiež cítila ako vyslaný vojak do boja s najmenšou šancou vyhrať. Preto som sa aj ja postavila do jednej fronty a čakala na koniec ako Rakúske a Ruské vojská, ktoré taktiež utrpeli porážku. Ako správny vojak aj ja som si musela zistiť niečo o nepriateľovi. A poviem vám počas čakania sa toho dá zistiť mnoho. Okrem prekvapivého zistenia, odkiaľ všade sem tí ľudia prišli aj to, ktorí chalan je tu v sprievode svojej "milovanej mamičky". Veď to by si už každý domyslel po vete ženy, stojacej v rade na ubytovanie, ktorá znela asi takto: " A to nebudeme bývať spolu?" A poviem vám takýchto chalanov tam bolo naozaj požehnane.
Musím ale spomenúť organizátorov. Patrí im moja pochvala, pretože organizačne to bolo zvládnuté naozaj bravúrne. Všetko išlo hladko, až kým sme sa nedostavili do krajskej knižnice na prvú besedu. Tam sme zistili, že nás je akosi veľa na jednu sálu a bude potrebné ak sa nabudúce niektorí premiestnia na balkón a jeden technik pod balkón. Mikrofóny akosi nie sú zvyknuté na novinárov a občas štrajkovali. Nevadí toto bola iba maličkosť.
Po prvej besede na ktorej sme mohli vyspovedať 4 (niekomu)známe osobnosti: Lenka Dale, Michal Jurči, Ján Leško a samozrejme Patrik Herman (o ňom viac na strane....) sme sa presunuli naspäť do domova mládeže, aby sme sa navečerali.
Možno mi nebudete veriť, ale dokonca aj Patrik Herman večeral v domove. A tu ste mohli spoznať ďalšiu skupinku ľudí. Prejavovali sa samoľúbosťou a podlizovaním. Nepochopím, keď niekto nevie pochopiť, že aj znám osobnosť je iba človek a chce sa v pokoji navečerať bez akýchkoľvek priblblých otázok či ľudí. Neviem ako to dopadlo či sa Patrik Herman navečeral , alebo nie, pretože som žalúdok na to nemala a odišla som odtiaľ. Musela som to stráviť ešte pred tým, ako sa začne divadelné predstavenie Don Juan, ktoré nám prišli zahrať herci ochotníckeho divadla z Prachatic.
Predstavenie bolo viac než perfektne odohrané a keby ste tam boli, tiež by ste neverili, že to nie sú profesionáli. Hralo sa s menšou pauzou zhruba tri hodinky. Malo to svoj účel, keď sme prišli na ubytovňu každý ľahol a spal.
Na ďalší deň sa pokračovalo v besedách. Po nich prišla tlačová konferencia, odnesenie kytice k buste Ľudovíta Štúra a slávnostné vyhodnotenie víťazov. Po týchto dvoch úmorných dňoch som ešte prežila cestu naspäť na východ a keď sme prechádzali zápchou okolo Steel Arény bolo mi jasné že som opäť doma a všetko je tak ako má byť.
Patrik Herman :
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama